Je demencia dedičná?

Dedičnosť demencie závisí od jej typu – pri niektorých je vplyv génov malý, pri iných výraznejší.

Vznik demencie závisí od viacerých faktorov – od veku, prostredia, v ktorom žijeme a od génov, ktoré máme. Určité variácie v génoch môžu ovplyvňovať pravdepodobnosť, že ochorieme na rakovinu, cukrovku alebo Alzheimerovu chorobu.

Ak má váš rodič alebo starý rodič Alzheimerovu chorobu, existuje mierne vyššie riziko, že ju budete mať aj vy (v porovnaní s rodinami, v ktorých sa táto choroba nevyskytla). Okrem zriedkavých prípadov však majú gény, ktoré dedíme od našich rodičov, len nízky vplyv na riziko vzniku demencie.

V týchto ojedinelých prípadoch môže niekto od rodičov zdediť chybný gén, ktorý nepracuje správne. Ide o genetické mutácie, ktoré môžu spôsobiť špecifickú formu demencie. Niektoré formy Alzheimerovej choroby so skorým začiatkom a frontotemporálnej demencie sú spôsobené týmito chybnými génmi. Ak ich niekto zdedil, je takmer isté, že sa uňho ochorenie vyvinie. Symptómy týchto typov demencie začínajú často už v 30., 40. a 50. rokoch života. Ďalšou z demencií, ktorá je dedičná je Huntingtonova chroba. Ak človek s touto chorobou má dieťa so zdravým partnerom, je 50% pravdepodobnosť, že túto chorobu dostane aj ich dieťa.

V prípade Alzheimerovej choroby, ktorá sa objavuje u pacientov po veku 65 rokov, vedci identifikovali približne 20 rôznych génov spájaných s rizikom vzniku Alzheimerovej choroby. Rizikové gény môžu mierne zvýšiť pravdepodobnosť vzniku demencie, ale neznamená to, že ju človek nakoniec aj naozaj dostane. Svoju úlohu tu zohráva veľa ďalších faktorov ako vek, prostredie či životný štýl človeka. Napríklad, pri vývine vaskulárnej demencie alebo demencia s Lewyho telieskami je úloha génov bezvýznamná alebo neznáma. Pri Parkinsonovej chorobe je riziko len mierne vyššie, podobne ako pri Alzheimerovej chorobe s neskorým začiatkom.

V niektorých prípadoch môžu chorobu predpovedať genetické testy, ktorými sa zisťuje, či človek zdedil gén spájaný s konkrétnou chorobou ako je frontotemporálna demencia alebo Alzheimerova choroba so skorým začiatkom. V prípade génov spájaných s Alzheimerovou chorobou s neskorým začiatkom sa genetické testy robiť nezvyknú, pretože majú len malý vplyv na to, či sa u človeka vyvinie alebo nevyvinie ochorenie. Choroba pritom môže vypuknúť aj u človeka, ktorý tieto gény nemá.